Pán Osud

Autobus, O rodičoch a deťoch, Vlastná tvorba

Piatok 22. marca, provizórne ihrisko pred IX. základnou školou

                            14:27

Na triednej učiteľke i vychovávateľke v jednom, šarmantnej a usmievavej slečne Brodnianskej sa začínajú prejavovať prvé známky nudy. Spolu s ňou sa na lavičke nudí aj rokmi ošľahaná a kilami obdarenejšia vychovávateľka druháčikov, Eva. Obidve majú čo robiť, aby udržali družinárov v zornom poli. Hlavne prváčikov. Pre tých škola predstavuje stále neprebádané územie a vedomosti, ktorými im v škole vymývajú mozgy, si kompenzujú hrou na slepú babu, futbalom, skokom cez švihadlo, naháňaním sa, žabím skokom, hrabaním sa v piesku a zdolávaním prekážok na provizórnom detskom ihrisku.

                           14:35

Mladučká, sotva tridsaťročná Mária Brodnianska sa od päťdesiatdvaročnej kolegyni Evy na chvíľu vzďaľuje. Nič neobvyklé, pretože Mária B. trpí zlozvykom, vďaka ktorému najradšej telefonuje počas chôdze. Nevypadá byť nervózna. Pani Eve sa dokonca zdá, že Máriu výnimočne neotravuje pán riaditeľ, ale že ona otravuje niekoho. Začína niečo tušiť.
„Dáš mi na nich na chvíľu pozor?“ „Bez obáv,“ zalizuje sa kilami obohatená vychovávateľka Eva a svoju pozornosť začína sústreďovať aj na žiakov o ročník nižšie. Rozostreným zrakom a sloními ušami sa snaží zachytiť debatu medzi Samkom Porubiakom a Jankou Štelbarskou, končiacu v okamihu, keď sa na scéne objaví malý Dominik. V tesnom závese za ním sa nesú ako princezné Sára a Hanka, dve nerozlučné kamarátky už od škôlky. O chvíľku sa k deťom pridáva aj nezbedná Saška Cípiková. V rukách si pohadzuje červenú loptu a všetci spoločne dobiedzajú do Samka a prosia ho, aby im predviedol svoje schopnosti. „To nevypadá na konflikt,“ máva nad detvákmi vychovávateľka Eva rukou, pričom si všíma, že tam na opačnej strane, za betónovou ohradou pieskoviska, sa už pomaly niečo rysuje. Druháčkami opovrhovaná Zuzka si očividne lezie do vlasov so Saškinou staršou sestrou Hankou, pretože ju nemieni vpustiť do svojho kráľovstva. Páni druháci sú ako obyčajne zabarikádovaní na pieskovisku so svojimi autíčkami a vojačikmi, zatiaľ čo slečny druháčky s ružovými poníkmi a bábikami. Prváčikovia s formičkami nemajú žiadnu šancu sa tam dostať a ani Zuzka nebude nakoniec výnimkou.
„Bežkaj sa hrať z loptou,“ odbíja ju vychovávateľka Eva, čím je konflikt nadobro zažehnaný. „Dnes je ku každej objednávke nápoj zdarma,“ vyťahuje sa Mária Brodnianska, triedna 1.B. „Dáš si Colu, Fantu, 7-Up, alebo Sprite?“ „To je jedno, drahá,“ pregĺga nasucho Eva, pretože jej je zaťažko priznať, že by si dala Colu. Chudučká a mladučká pani vychovávateľka preto objednáva štyri pizze (dve šunkové a dve šampiňónové) a k nim tri Fanty a jeden Sprite. „A ponáhľajte sa!“ Muž na druhej strane linky prevráti oči v stĺp. Pani povrchná, uponáhľaná, dôležitá a nasilu vtipná, začína liezť operátorovi posledný mesiac už poriadne na nery. Čerstvo zaškolený poslíček našťastie prepočul z rozhovoru každé písmenko a tak sa bude ponáhľať ako o život.

                           14:46

Zlozvyk sa opakuje, Mária vzďaľuje. Pre tento krát nevolá ona jemu, ani „s ním“, ale poslíček jej. Z rozhovoru vyplýva, že keďže nemá priestory tohto sídliska ešte dobre zmapované, zrejme sa mu podarilo trochu zablúdiť .
„Kde to ste? Nevidím vás!“ Hladná Mária mu darmo vysvetľuje, že nie je tam, kde si myslí že je, a že má byť tam, kde nie je. A aby sa tam vôbec dostal, musí pridať plyn, alebo použiť skratku.
„... a ponáhľajte sa! Máme tu kopu hladných detí, po ktoré si o chvíľu prídu rodičia.“

                            14:59

Superhrdinskej hry s loptou sa účastní nepárny počet hráčov: dvaja chlapci (Dominik a Samko), päť dievčat (Sára, Betka, Janka, Saška a Zuzka). Pravidlá hry Hrdina z kola von sú pritom úplne jednoduché. Bodaj by aj nie, keď ich vymysleli prváci.
V strede triedneho kruhu poskakuje Megabombasuperdrsňák Samko Porubiak. Prostredník pravej ruky mu zdobí plastový prstienok z kinder vajíčka. V hre na superhrdinu mu ale vôbec nepomáha. Keď sa dostanú na rad hry, spolužiaci sú oveľa rýchlejší a zákernejší než v triede. Chudák Samko sa snaží získať a odraziť loptu čo najďalej, pričom sa unavuje, potí aj predvádza. Nikto z nich nechce byť v kruhu. Lenže Samko sa im bez boja nevzdá. Aj keby mal byť ten posledný.

                            15:00

Lopta letí smerom k Sáre, tá ju hádže kamarátke Betke, ona Janke, tá Dominikovi a on zase Saške, zatiaľ čo Zuzka tam stojí ako stĺp a príležitosť zapojiť sa pre ňu akosi neprichádza. Červená loptička napokon preletí Samkovi pomedzi rozpažené ruky, končiac v strede okupovaného pieskoviska a deti sa začnú vyhovárať na Zuzku. Podľa všetkého mala byť na rade práve ona. Za trest sa tak Zuzka stáva stredobodom pozornosti, aj hry.
„No tak,“ volá Saška na svoju sestričku, druháčku Hanku. „Hodíš nám tú loptu, alebo čo?!“ Aj napriek napomenutiam vychovávateľky Evy šmarí Hanka loptu do Zuzky. Tá sa našťastie stihne uhnúť a Samkova guľatá loptička s logom Spidermana si už nezbedne hopká pri ceste.
„Prestávka na pizzu!“ ozýva sa z diaľky pani Brodnianska a hra Hrdina z kola von sa dostáva na vyššiu úroveň. Všetko ostatné sa potom zomelie akosi prirýchlo...

  • 15:04:55 Poza chrbát vychovávateľky Evy nenápadne preletí majiteľ červenej lopty.
  • 15:05:57 Slečna Brodnianska prezváňa donáškovú službu.
  • 15:05:59 Zaškrípu brzdy.
  • 15:06:00 Počuť tupý úder o kapotu donáškovej služby.

    Žiaden superhrdina - žiadne schopnosti!

  • 15:10 Strachom paralyzované vychovávateľky volajú Samkovým rodičom, aby ich ubezpečili, že sa vlastne nič vážne nestalo.

  • 15:15 Prichádza sanitka.
  • 17:30 Miestny koroner konštatuje smrť...

                       x x x
    

Považujte sa za naivné bábky s obmedzenou inteligenciou, ktorým sa podarilo podmaniť si svet. Neklaďte toľký dôraz na logiku a poznatky a zistíte, že veci ktoré vás obklopovali, neboli iba rekvizity. Odstráňte konečne bariéry skreslených právd a prijmite osud taký, aký v skutočnosti je. Nezabúdajte, že s vami koexistuje už od počiatku vekov. To my sme tí pri kormidle, ktorí dávajú vášmu životu zmysel a robia ho zaujímavejším. Nechávame vás čeliť výzvam, vystavujeme skúsenostiam a vy sa posúvate dopredu. Vaše nitky sú prepletené a tenké. Nemáte nad nimi moc – ale my áno!
Ste síce nositeľmi genofondu s neistou budúcnosťou, lenže nezabúdajte, že my sme prazdrojom jeho evolúcie. Obmedzené vnímanie vám nikdy v živote nedovolí poznať pravdu. Poznanie vás čaká až v posmrtnej sfére. Dovtedy si musíte vystačiť s obmedzenou kapacitou ľudského mozgu. Jediným dôkazom našej existencie sú nepredvídateľné udalosti všedných dní a s nimi spojené radosti a chmúry. Ťaháme za povrázky, striháme, rozpletáme a zamotávame nitky. Vždy keď sa niečo deje – sme tam!
Len vďaka nám ste si stvorili boha a pochovali mýty. Žijete vďaka vašej slabosti, našej zhovievavosti a vypočítavosti. Ten kto si myslí, že nás drží pevne vo svojich rukách, sa pričasto popáli. Ste na mne závislí, lenže ja vás k životu nepotrebujem. Volám sa pán Osud a ty si môj pešiak. Aj keď ste figúrkami z mäsa a kostí, súperiacimi v našej hre, stále ma dokážete prekvapiť.
Očakával som explózie emócií a chaosu, no namiesto toho som dočkal výsmechu. A pritom v regióne v ktorom pôsobím, patrím k najlepším. Myšlienkové pochody rodičov a detí sú žiaľ v poslednej dobe šokujúcejšie, než protihráčov intelekt. Kam sa podeli tie časy, keď smrť vyvoleného poznamenala okolie na celý život? Kam sa podeli výčitky a smútok? Získať si vašu pozornosť je čoraz ťažšie. Problém spočíva v tom, že myslíte iba na seba a na utópiu ktorou sa obklopujete - už vás nestačí len postrčiť!
Dominový efekt sa vytráca, takže sme nútení viesť si harmonogram s detailným popisom tých najkomplikovanejších pováh spolu s rodokmeňom. Ak s vami chceme zdieľať emócie, musíme byť oveľa dôslednejší. Doba sa mení a my s ňou. Prispôsobiť sa nebolo nikdy ťažšie. Nestačí vás už iba po jednom reštartovať. Oveľa účinnejší spôsob je človeka proste vypnúť. Keby ste nám boli ľahostajní, nemusíme pohnúť ani prstom a vypnete sa sami. Očakával som, že Samkov smrť vás nasýti žiaľom, no nestalo sa tak. Povrchnosť vašej rasy ma iba opäť utvrdila v tom, čo som už predpokladal. Emócie, kvôli ktorým ste pre nás taký výnimoční, sú čoraz komplikovanejšie. Podvedome ste si totiž do hláv natlačili množstvo zbytočných vecí, na ktorých v skutočnom živote nezáleží. A pokiaľ niečo nespravíte, bude to ešte horšie. Deti sa učia od rodičov a tí rodičia zase od svojich a tak línia deformácií pokračuje a bude pokračovať až k samotnému počiatku i zániku vášho rodu. Niekde v tomto kolobehu života sa stala chyba, no podiel viny na nej nesieme spoločne. Vy potrebujete emócie, aby ste nezabudli prečo ste ľuďmi, zatiaľ čo my potrebujeme iba ukojiť chute – sme hladní!
Som rád, že tomu Samko Porubiak porozumel a prijal moju 1. aprílovú výzvu. Len ho zasvätíme do pravidiel tejto hry, bude si môcť aj on poťahať za nitky. Je mi cťou stáť proti takému súperovi. S deťmi totiž býva oveľa väčšia zábava než s dospelými. Práve preto som si ho vybral...

—Read This Next—

Prokleté zvony


(The Curse Bells) Vydavateľstvo: Comics Centrum Ilustrátor: Ben Stendbeck Námet: Mike Mignola, Christopher Golden Žáner: komiks, horor, dobrodružný, mystery Rok vydania: 2018 Počet strán: 144 Jazyk: český Pátranie po upírovi Haigusovi privedie pomstou hnaného Henryho Baltimora až do rakúskeho kláštora ...
—Prečítaj si aj toto—

Komiksový Náčrtník


Vydavateľstvo: Zoner Press Autor/Ilustrátor: Petr Kopl Žáner: odborná literatúra, učebnica komiksu Rok vydania: 2018 Počet strán: 160 Jazyk: český Táto „učebnica“ by mala už podľa anotácie patriť k povinnej výbave každého začínajúceho ilustrátora, ktorý sa strmhlav chystá vrhnúť na ...