Terapia

— Vlastná tvorba, Poiedka —

Píšem, teda som... Autor tejto nádejnej poviedky isto ocení pokoj vládnuci za písacím stolom. Uvelebený vo svojej komfortnej zóne vyťukáva písmenko po písmenku, tvoriac vety a slová na predpotopnej klávesnici notebooku, pripúšťajúc, že by ho bolo dobré opraviť. Ľavý pánt na ktorom pokrivkáva display sa mu zlomil po nedávnej hádke s jeho milovanou ženou. Celý život sa mu zdá akosi nakrivo, ale to nevadí, ono sa to spraví, keď sa mu podarí získať peniaze z tohto skvelého textu. Všetko sa jedného dňa urovná...
Oveľa horšie znáša celú situáciu jeho družka. Nedáva na sebe nič poznať, avšak srdce ktoré jej láme sa peniazmi nezapláta. Ona potrebuje cítiť lásku a citovo rozpoložení „spisovateľ“ jej momentálne veľa na rozdávanie veru nemá. Bije sa v ňom beznádej s ľútosťou a všetko potrebuje mať na papieri. Manželka vie, že si za manžela nezobrala žiadneho byrokrata, no takisto vie, že aby mala tlačiareň čo tlačiť, nemal by byť pán autor len zručný a nápaditý, ale mal by sa predovšetkým upokojiť a aspoň pre túto chvíľu hodiť problémy za hlavu.
Pani manželka skúšala minule napísať rozprávku o ich roztomilej mačičke, no pán manžel by radšej poriadne scifi, aj keď je pravda, že ich život smeruje skôr k hororu. Že roztomilá mačička? To ako vážne? Pokiaľ ste sa dočítali až sem, vedzte, že podľa autorovho názoru slovo nezbedná, tú chlpatú potvoru s pazúrikmi ostrými ako britva, nevystihuje ani zďaleka. Pani manželka by istotne ocenila, keby sa občas pán manžel nad svojimi výrokmi a správaním z času na čas zamyslel. Možno aj viac ako trochu. V poslednej dobe jej nášľapnú mínu pripomína skôr on, než tá ich potvora.
Ešte pred zverejnením bude tento text určite vyžadovať opravu. Viete vy vôbec prečo? Pretože tomuto „geniálnemu spisovateľovi“ gramatika nikdy nešla. Väčšinu z toho čo napísal mu opravovala jeho milovaná mamička, a teraz mu to opravuje jeho milovaná ženuška. Takže aj keď je do seba zahľadený autor s myšlienkami stále niekde inde, v duchu sa modlí za milovanú korektorku, pretože vďaka svojmu správaniu sa opäť dostal do slepej uličky. Ak chce aby mu odpustila, bude donútený aplikovať svoje mačacie oči.
Zhrbený za stolom, neustále sa mračí a ťuky-ťuky-ťuk do kláves. Oddáva myseľ fantáziám, nie však sexuálnym, aj keby mohol, pretože po nedávnom výstupe mu manželka prizvukovala, že aj o nich si môže nechať len zdať a tak mierne frustrovaný hľadá námet niekde inde. Čo sa týka prítomnosti, tú by z toho najradšej vynechal. Samozrejme že život, najmä ten ich, mu ponúka niekoľko alternatív z minulosti, ibaže on vie, že bude rozumné sa týmto témam vyhnúť. Robí čo môže, no ak čítate pozorne, sami vidíte, že sa mu to akosi nedarí. Citové rozpoloženie, ktoré mu skratovalo myseľ mu bráni priznať si, že život mu ponúkol omnoho viac príjemnejších chvíľ než si sám pripúšťa (viď obrúčka na jeho ľavej ruke). Najradšej by pretavil myšlienky do niečoho úplne nového, snového, alebo futuristického, pretože ako sám vravieva, fantázii sa medze nekladú a on má nápadov habadej. Napriek tomu stále hľadá stratenú inšpiráciu, mlčky sleduje poličky plné kníh a komiksov a popritom bezmyšlienkovite brázdi internet.
Je dosť možné, že nečítate poviedku ale román (len o tom ešte neviete). Možno iba časť románu. V tejto chvíli sa pripúšťa i možnosť, že nečítate jedno ani druhé, pretože autor nedokáže začať ani prestať. Zvláštne - všakže! Veď všetky tieto nezmysli tomu vlastne odporujú. Škoda papiera i toneru. Dá sa povedať, že vás doteraz vodil za nos a úplne zbytočne pripravoval o čas...
Odpustite mu prosím! Fakt je deprimovaný, nesústredený a pozitívnu energiu potrebuje ako soľ (o inšpirácii nehovoriac). Depresívny manžel sa odchádza prevetrať na balkón. Potrebuje do pľúc dostať trochu čerstvého vzduchu a spolu s ním nasať pachuť nikotínu, ktorý jeho manželke tak vadí. Nerobí jej to naschvál aj keď dobre vie, že ona si praje, aby bol závislí na niečom inom (napríklad na upratovaní). Kiež by uprednostnil relaxačný kúpeľ pri sviečkach. Na druhej strane, dokáže pochopiť, že od kedy ich vytápajú susedia, vďaka čomu je teraz kúpeľňa samý pór a pleseň, zdržovať sa tam pridlho by im neprospelo. Fakt ako z hororu! Muž, čoby hlava (tejto bezhlavej rodiny) by sa mohol dokázať schopiť a dať ju raz a navždy do poriadku. Dokonca ešte aj ten ich dvojizbový byt vypadá tak, ako sa oni cítia, pretože okrem toho, že chtiac-nechtiac psychicky týrajú jeden druhého, byt musí vzdorovať manželovým výbušným náladám po fyzických stránkach. A byt pritom za vyčíňanie nájomníkov vôbec nemôže. Samozrejme, že manžel musí dať v prvom rade do poriadku seba a až potom to ostatné (a že toho nie je málo)... Neustále medzi sebou vedú slovné vojny kvôli plodom minulosti. Zosobášili sa po polročnej známosti, pričom z predchádzajúceho vzťahu, vzťahu bez lásky, má jej manžel štvorročné dieťa. Pochopiteľne, že manželka túži po vlastnom. Šírenia dezinformácií zo strany manželovej bývalej a jej ohavnej matky plodom lásky vôbec neprospieva. Najmä keď podľa nich je ona naivná „ľahká“ ženská a on iba starý „kurevník“, ktorý si ju k sebe nasťahoval. K tomu všetkému nezabudnite pripočítať nedostatok financií, pretože obaja mladomanželia momentálne navštevujú úrad práce a máte výsledok. Nemusíte byť dobrý v matematike a nemusíte vlastniť diplom z psychológie aby vám došlo, že nad mladomanželmi sa vznáša atómový hríb rozosievajúci nedôveru a nenávisť. Poznať to i z textu, ktorý ťuky-ťuky-ťuk do notebooku, šikmého ako veža v Pise, práve pripisuje jeho manželka, zatiaľ čo on fajčí a mrzne na balkóne. Popritom ju neustále sleduje, nespúšťajúc zrak z tých jej utrápených očí.
Pred manželkinou slnečnou tvárou zbiehajú sa mračná z dohasínajúcej cigarety. V takýchto chvíľach ju ľúbi aj nenávidí, sám nevie ako sa cíti a čo vlastne prežíva ona. Našťastie si to čoskoro prečíta, nehovoriac o tom, že sa nad ním jeho milovaná možno zľutuje a predsa po ňom opraví gramatické chyby. Tie pôjde opraviť určite ľahšie ako tie, ktorých sa dennodenne dopúšťa. Koniec koncov budete možno radi aj vy, pretože budete mať čo čítať a pán „spisovateľ“ sa bude naopak tešiť z každého čitateľa, ktorý to dotiahol až sem. Škoda len, že málokto sa vysomári z tej jeho frašky. Ťažké je totiž pochopiť niečo, čo si sami neprežijete. A presne o tom to je.
V záverom sa opäť dostávame z balkóna do obývačky. Takto jeden po druhom preberáme s manželkou štafetu. Na ďalšie slová sa už nezmôžeme. Povedané bolo všetko. Potrebovali sme sa iba vypísať...